Michal Kořenský · Olympiáda kritického myslenia · kat. 2. · krajské kolo
Hotovo. Vaše skóre je: 46.0%.
- Počet bodov: 46 / 100
Zatvoriť
Upozornenie: Zobrazujem poradie otázok a odpovedí bez znáhodnenia. Poradie otázok a odpovedí v nich môže byť iné, ako ste mali počas testu.

Vitaj v krajskom kole

Olympiády kritického myslenia!

 
Čas: 120 minút
Kategória: 2. kategória (1.-2. ročník)
Počet úloh: 17
Plný počet bodov: 100
 
Pravidlá
  • Účastníci a účastníčky majú povolené v priebehu súťaže používať internet.
  • Každý účastník / účastníčka musí pracovať individuálne, nesmie sa s nikým radiť ani odpisovať odpovede.
  • Používať textovo-generatívne modely umelej inteligencie (napr. ChatGPT) je považované za plagiátorstvo a tým pádom zakázané.
  • Test musí byť vypĺňaný v prítomnosti pedagogického dozoru.
  • Pri každej otázke bude uvedený počet bodov, ktoré získate za správnu odpoveď. Za nesprávnu odpoveď sa body NEstrhávajú, len získate 0 bodov.
  • Čas vyplnenia testu sa zohľadňuje len vtedy, ak dvaja súťažiaci dosiahli rovnaký počet bodov. Správne odpovede sú dôležitejšie, než čas.
 
Upozornenie:
Niektoré úlohy sa budú dotýkať aktuálnych a politických udalostí. V odpovediach nehodnotíme Váš názor na danú tému ani ideologickú pozíciu. Taktiež pri opravovaní testov nie je relevantný názor hodnotiteľov. Otázky vyžadujú schopnosť overovať fakty a pozrieť sa na formálne znaky médií, nie na ich názorovú pozíciu.
 
V prípade technických problémov okamžite napíšte email na sutaze@asc.sk  
 
Olympiáda kritického myslenia je organizovaná Slovenskou debatnou asociáciou.
 
Veľa šťastia!
Otázka
1. / 17
→ 2.5 / 3.5 B
Porovnaj ideologické pozície organizácií
Prečítaj si nasledujúci článok:
 
(V prípade technických problémov s načítaním článku môžeš vyskúšať: link 1 - archive.ph alebo link 2 - PDF snímka)
O aký žáner ide?
Nájdi tlačovú správu Oxfam, na ktorú sa článok odkazuje:
Uveď link:
Priraď ideologickú pozíciu k jednotlivým organizáciám
  • Oxfam
    ekonomická ľavica
  • INESS
    ekonomická pravica

Riešenie

Ide o blog inštitútu INESS – je to uvedené priamo nad nadpisom článku. Je to dôležité, lebo to znamená, že nejde o text vyprodukovaný zamestnancom daného média. Web média v tomto prípade slúži len ako platforma.
Keďže v blogu nie je uvedený priamy link na tlačovú správu Oxfam, bolo potrebné vyhľadať tento link na základe kontextu. Do vyhľadávača stačilo zadať kľúčové slová ako „Oxfam“, „press release“ alebo „5 richest people“, a následne nastaviť nástroje vyhľadávania tak, aby sa vám zobrazili len články, ktoré boli publikované v tomto roku.
Veľa organizácií, ktoré uverejňujú obsah vo verejnom priestore, majú východiskové ideologické pozície. To je, samozrejme, úplne v poriadku, ale je užitočné vedieť tieto pozície zistiť. Slovenský think-tank INESS združuje skôr pravicovo zmýšľajúcich ľudí, ich výstupy skôr obhajujú voľnotrhové mechanizmy a zdôrazňujú cenu fungovania štátu. Medzinárodná organizácia Oxfam sa skôr sústreďuje na humanitárnu a charitatívnu činnosť s cieľom odstránenia globálnej chudoby. Táto organizácia zas často poukazuje na nespravodlivosti voľného trhu a vznikajúce nerovnosti v bohatstve. Obe organizácie sú legitímne a produkujú kvalitný obsah, aj keď medzi ich výstupmi vzniká prirodzený rozpor.
Otázka
2. / 17
→ 1 / 5.5 B
Over text pesničky
Interpret Rytmus vydal pesničku, v ktorej spieva:
Prečo sa covid z médií vyparil zo dna na deň
V sekunde ho vymenil Zelenskyj, uh-huh, tak to chápem
Zhodnoť, aký dojem sa snaží autor textu navodiť. Sú podľa teba takéto tvrdenia opodstatnené? Aký vplyv by mohli mať na spoločnosť?
Vaše vypracovanie:
Nasledujúci príspevok reaguje na daný text.
Graf, ktorý je v obrázku použitý, pochádza z Google Trends. Čo z grafu vyplýva?
Z Google Trends zisti, v ktorom termíne bol na Slovensku najväčší záujem o pojem „Zelenskyj“
27. 2. – 5. 3. 2022
(odpoveď uveď ako dátum v rozsahu jedného týždňa, napr.: „19. 3. – 26. 3. 2024“ )

Riešenie

Správna odpoveď:
 
Ideálna odpoveď sa mala kriticky pozrieť na úryvok z textu pesničky a rozanalyzovať ho. Znenie otázky vyžadovalo zamerať sa na tieto tri aspekty:
1)     Dojem, ktorý sa autor snaží navodiť – Kvalitná odpoveď dokázala popísať, že autor textu navádza ku konšpiračnému zmýšľaniu. Text zanecháva v čitateľovi (resp. poslucháčovi) dojem, že „vymiznutie“ témy pandémie Covid-19 a následné nahradenie tejto témy vojnou na Ukrajine nie je náhoda, ale je to zámer akejsi tajnej, mocnej skupiny ľudí. Je to pozorovateľné napríklad na satirickom konštatovaní „uh-huh, tak to chápem“.
2)    Opodstatnenosť tvrdení – Kvalitná odpoveď taktiež overila faktickosť tvrdení, že Covid sa z médií vyparil „zo dňa na deň“ a „v sekunde“ ho nahradil Zelenskyj. Téma Covidu v médiách v rôznej forme pretrváva dodnes (príklad) a stále je politicky živá (príklad). Napriek tomu je pravda, že frekvencia tejto témy v médiách je nižšia, a taktiež, pochopiteľne, po vpáde ruských vojsk na územie Ukrajiny výrazne stúpla frekvencia spomínania prezidenta Zelenského. Takže nejde o absolútnu a náhlu zmenu zo sekundy na sekundu, ale o prirodzenú zmenu trendov v mediálnom prostredí, ktoré reaguje na aktuálne dianie.
3)    Vplyv na spoločnosť – V neposlednom rade, kvalitná odpoveď dokázala zhodnotiť, aký vplyv má na spoločnosť šírenie rôznych konšpiračných naratívov skrz populárnu kultúru a influencerov. Umelci a influenceri veľkú moc ovplyvňovať mienku svojich fanúšikov, napríklad práve skrz ich texty. Takáto moc sa dá využiť aj na šírenie pozitívnych správ, napríklad o ľudskej solidarite. Avšak je možné ju použiť aj na šírenie správ, ktoré podkopávajú vieru v inštitúcie alebo podporujú konšpiračné zmýšľanie.
 
Hodnotenie:
 
3 body získali odpovede, ktoré sa vyjadrili ku všetkým vyššie uvedeným oblastiam. Takéto odpovede boli logicky konzistentné, analyticky hlboké a štylisticky silné.
2 body získali odpovede, ktoré pokryli dve z vyššie uvedených oblastí s vysokou kvalitou analýzy aj štýlu. Alternatívne, tiež mohli 2 body získať odpovede, ktoré sa síce vyjadrili ku všetkým trom oblastiam, ale boli to krátke odpovede, ktoré nešli do dostatočnej analytickej hĺbky.
1 bod získali odpovede, ktoré sa vynikajúco vyjadrili k jednej z troch vyššie uvedených oblastí, avšak ignorovali zvyšné časti otázky. Alternatívne, 1 bod získali aj odpovede, ktoré síce pokryli viac oblastí, ale boli veľmi stručné, analyticky plytké alebo nekonzistentné.
0 bodov získali odpovede, ktoré neodpovedali priamo na otázku v zadaní alebo obsahovali vyslovene fakticky nesprávne informácie.
 
Vysvetlenie:
Cieľom tejto úlohy bolo priviesť súťažiacich k uvedomeniu, že aj umenie môže byť politické a je k nemu potrebné pristupovať kriticky. Cieľom nebolo presviedčať súťažiacich, akých interpretov majú alebo nemajú počúvať. To je, samozrejme, individuálne rozhodnutie každého človeka – dôležité však je, aby sme mali schopnosť všímať si, ako aj takéto zdroje vplývajú na náš svetonázor a spôsob rozmýšľania.
 
Príspevok bol vytvorený s cieľom vyvrátiť tvrdenia z textu pesničky, avšak dáta, ktoré boli na to použité, nie sú úplne relevantné. Interpret v texte totiž hovorí o tom, ako veľa médiá píšu o daných témach. Avšak dáta z Google Trends ukazujú to, ako často si jednotliví ľudia vyhľadávali daný pojem na Googli. Tieto dáta neukazujú, koľko médiá o téme reálne píšu.
Cieľom úlohy bolo, nech si súťažiaci vyskúšajú pracovať s Google Trends. Bolo potrebné si zadať vhodné časové obdobie, krajinu Slovensko a do vyhľadávača zadať pojem Zelenskyj. Následne nám Google Trends poskytne graf, z ktorého evidentne vyplýva, kedy bol najväčší záujem o túto tému.
Otázka
3. / 17
→ 3.5 / 6 B
Over rebríček
Prečítaj si nasledujúci článok:
 
(V prípade technických problémov s načítaním článku môžeš vyskúšať: link 1 - archive.ph alebo link 2 - PDF snímka)
Uveď link na zdroj dát, na ktorý sa článok odohráva:
Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje tento zdroj?
Článok uverejnilo médium Refresher. Ako môžeme klasifikovať toto médium?
Zdôvodni svoju odpoveď. Opieraj sa o príklady priamo z článku.
Vaše vypracovanie:

Riešenie

Link je uvedený priamo v prvej vete článku.
Napriek tomu, že v článku sa uvádza, že rebríček zostavili „výskumníci“, nejde o žiadnu akademickú štúdiu. V skutočnosti rebríček zostavil web OLBG, ktorý sa zameriava na stávkovanie v športe. Takže odpovede a) ani b) nie sú správne. Avšak taktiež nie je pravda, že by celý rebríček bol dezinformácia. Autori rebríčku jasne uvádzajú zdroje dát aj metodológiu, akou rebríček zostavovali. Tým pádom ani jedna z vyššie uvedených odpovedí nie je správna, v skutočnosti ide o jednoduchý zábavno-popularizačný rebríček.
V tejto otázke sme uznali dve správne odpovede – seriózne aj bulvárne médium. Dôvodom je, že hranice medzi týmito kategóriami nie sú úplne jednoznačné. Toto médium sedí niekde na pomedzí, keďže možno nájsť charakteristiky bulvárnej aj serióznejšej žurnalistiky. Hlbšie vysvetlenie týchto znakov nájdete nižšie:
Správna odpoveď:
 
Kvalitné odpovede sa sústredili na formálne znaky dôveryhodnosti média aj konkrétneho článku, s cieľom zdôvodniť svoju voľbu. Mohli sa zamerať na nasledujúce prvky:
 
Článok:
·       Autor – V článku je uvedené meno „Samuel Valent“, čo je pozitívne. Avšak k autorovi nie sú ponúknuté dodatočné informácie (napr. vzdelanie, predošlá kariéra, tematické zameranie)
·       Zdroje – sú transparentne uvedené v článku, nie len primárny zdroj OLBG, ale dokonca aj denník Pravda, ktorý poukázal na tento rebríček ako prvý
·       Jazyk a štýl – nadpis je príklad tzv. „clickbait“, apeluje na zvedavosť čitateľa („Takéto umiestnenie Bratislavy nikto nečakal“), čo je typický prvok hlavne bulvárnych médií
Médium celkovo:
·       Etický kódex – uvádzajú na stránke svoj rozsiahly etický kódex, čo je znakom dôveryhodného média
·       Redakcia – Majú jasnú redakčnú štruktúru
·       Financovanie – niektoré ich články sa nachádzajú za tzv. „paywall“, takže za niektorý typ obsahu platia aj samotní čitatelia. Taktiež čerpajú financie z prenájmu reklamného priestoru.
·       Obsahové zameranie – médium sa zaoberá skôr lifestyle témami, čo je bližšie bulváru. Zväčša neprinášajú hlbšiu investigatívnu žurnalistiku, čo by malo byť úlohou serióznych médií.
·       Externé overenie – Nenachádzajú sa na stránke Konšpirátori.sk
 
Hodnotenie:
 
3 body získali odpovede, ktoré dokázali poukázať na všetky alebo takmer všetky formálne znaky dôveryhodnosti tohto média a podložili to konkrétnymi príkladmi z článku. Avšak takéto odpovede dokázali zohľadniť aj to, že médium leží na pomedzí seriózneho a bulvárneho média, a poukázali aj na isté znaky bulváru. Tieto odpovede boli kvalitne vysvetlené a zrozumiteľné.
2 body získali odpovede, ktoré síce poukázali na väčšinu formálnych znakov dôveryhodnosti tohto média, avšak nedokázali buď 1) podložiť svoje tvrdenia konkrétnymi príkladmi, alebo 2) zohľadniť aj to, že médium napĺňa niektoré prvky bulváru.
1 bod získali odpovede, ktoré sa stručne venovali len zopár formálnym znakom média, bez hlbšieho vysvetlenia alebo bez konkrétnych príkladov.
0 bodov získali fakticky nesprávne alebo chýbajúce odpovede.
Otázka
4. / 17
→ 5 / 11 B
Argumentácia s influencerom
Pozri si nasledujúce video s kontroverzným influencerom Andrewom Tateom
Čo platí o videu?
Predstav si, že diskutuješ s Andrewom Tateom a vysloví takéto tvrdenie. Vytvor argument, ktorý na toto tvrdenie reaguje. (Argument by mal obsahovať tvrdenie, vysvetlenie a dôkaz. Rozsah max. 150 slov)
Vaše vypracovanie:

Riešenie

Video je zostrih jedného z rozhovorov Andrewa Tatea. Je dostupné napríklad na platforme Youtube. Súťažiacim stačilo zadať do vyhľadávača niekoľko kľúčových fráz, ako napr. „Andrew Tate“ a „life for a man is harder than life for a woman“.
Hodnotenie:
 
V tejto otázke neexistovala modelová správna odpoveď, keďže súťažiaci mohli na tvrdenie zareagovať mnohými rôznymi spôsobmi. Cieľom bolo otestovať schopnosť súťažiacich naformulovať argument, ktorý reaguje na vyjadrenie A. Tatea, má jasnú štruktúru, kvalitné vysvetlenie a je podložený dôkazmi. Detailný popis kategórií bodovania nájdete nižšie:
KategóriaBodyDetailnejšie kritériá hodnotenia
Tvrdenie
 
0-1 b
 
Má argument jasne stanovené tvrdenie na začiatku?
Vysvetlenie
 
0-3 b
 
Má argument vysvetlenie, alebo zostáva na rovine tvrdenia?
Nadväzuje vysvetlenie na tvrdenie? Existuje jasný link medzi tvrdením a vysvetlením?
Ako rozsiahle je toto vysvetlenie? Sú všetky kroky v príčinno-výsledkovom reťazci dostatočne vysvetlené? Nachádzajú sa v argumente logické skoky a diery vo vysvetlení?
Nachádzajú sa v argumente kontradikcie (protirečenia)?
Nachádzajú sa v argumente logické chyby?
Dôkaz
 
0-2 b
 
Nachádza sa v argumente dôkaz?
Podporuje tento dôkaz vysvetlenie? Existuje link medzi vysvetlením a dôkazom?
Je dôkaz dostatočne vysvetlený a pochopiteľný?
Je uvedený zdroj dôkazu?
Je tento zdroj dôveryhodný?
Stratégia
 
0-3b
 
Súvisí tento argument s témou? Dokázal priamo reagovať na tvrdenie A. Tatea?
Je to jeden z kľúčových argumentov alebo ide skôr o marginálny bod?
Štýl
 
0-1b
 
(Gramatické chyby a preklepy nehodnotíme, pokiaľ je text čitateľný.)
Je po prvom prečítaní jasné, čo sa autor snažil povedať?
Pomáha štýl a výber slov obsahu argumentu, alebo mu skôr škodí?
Číta sa argument príjemne? Aký dojem zanechal argument po prečítaní?
Rozsah
 
0-1b
 
Držal sa argument rozsahu cca. 150 slov?
 
Najčastejšie chyby:
 
Napriek tomu, že existovalo mnoho možností, ako vytvoriť silný argument, sú niektoré chyby, ktoré sa pravidelne opakovali v študentských odpovediach:
·       Ad hominem útoky – keďže táto otázka vyvolala u veľa súťažiacich silné emócie, často sa v argumentoch ľudia schyľovali k osobným útokom. Cieľom tohto cvičenia bolo logicky argumentovať voči danému tvrdeniu, nie nadávať na človeka, ktorý tvrdenie vyslovil.
·       Nekritické zopakovanie tvrdenia A. Tatea – Úlohou bolo vytvoriť argument, ktorý reaguje na vyššie uvedené tvrdenie. Niektoré odpovede však obsahovali iba zopakovanie toho istého, čo povedal A. Tate. Dôležitou súčasťou kritického myslenia je schopnosť hľadať chyby aj v argumentoch, s ktorými môže daný človek osobne súhlasiť. Tak isto ako v školskom kole pri argumentácii o povinných uniformách, aj v tomto prípade bolo potrebné nadniesť sa nad svoj osobný svetonázor.
·       Menovanie rôznych foriem rodovej diskriminácie bez hlbšieho vysvetlenia – niektoré odpovede len menovali rôzne formy diskriminácie, ktorým čelia ženy v dnešnej spoločnosti. Avšak v takých prípadoch sa z argumentu stala len hŕstka tvrdení, bez hlbšieho vysvetlenia alebo dôkazu. Lepšie je zamerať sa na jeden aspekt debaty o rodovej rovnosti a ten rozvinúť do hĺbky.

 
 
Otázka
5. / 17
→ 2 / 4 B
Interpretuj graf
Nasledujúci graf zo štúdie DEKK inštitútu zobrazuje prehľad toho, ako sa vyvíjala dôvera ľudí v jednotlivé inštitúcie na Slovensku.
Zhodnoť pravdivostnú hodnotu nasledujúcich tvrdení, ktoré sa týkajú grafu:
„Za posledné tri roky každoročne klesala dôvera v ozbrojené sily“
„Dôvera vo vládu medzi rokmi 1998 a 2022 klesla o vyše polovicu“
„Počas vlády Ivety Radičovej sa podarilo zdvihnúť dôveru v parlament“
„Od minulého roku je najviac dôveryhodnou inštitúciou spomedzi meraných štátna a verejná správa“

Riešenie

Nie je možné vysloviť takéto tvrdenie s istotou, keďže os X je nepravidelná. Posledné dva roky tam síce sú uvedené, ale predtým je tam len rok 2017. Napriek tomu, že medzi 2017-2022 dôvera v ozbrojené sily klesla, nie je isté, či klesla dôvera aj medzi rokmi 2021-2022. 
Roky 1998 aj 2022 sa na osi x nachádzajú, takže pravdivosť daného výroku je možné overiť. Jednoduchou matematickou operáciou zistíme, že tvrdenie je nepravdivé (41,5 / 2 = 20,75 ; 21,3 > 20,75). Takže dôvera neklesla o vyše polovicu, ale o niečo menej než polovicu.
Súťažiaci si museli zistiť, kedy bola vláda I. Radičovej (2010-2012). V tomto období avšak nie sú v grafe dostupné potrebné dáta. Napriek tomu, že dôvera v parlament medzi rokmi 1998-2017 celkovo stúpla, medziročne sa v tomto období mohla vyvíjať rôznymi spôsobmi.
Napriek miestami náročnej čitateľnosti grafu je toto tvrdenie pravdivé. Minulý rok tak štátna a verejná správa predbehla ozbrojené zložky v dôveryhodnosti.
Otázka
6. / 17
→ 3 / 4.5 B
Korelácia a kauzalita
Prečítaj si nasledujúcu správu:
 
(V prípade technických problémov s načítaním článku môžeš vyskúšať: link 1 - archive.ph alebo link 2 - PDF snímka)
Nájdi štúdiu, na ktorú sa autori správy odkazujú:
V štúdii sa nachádza nasledujúci graf:
Na osi X je zobrazený index, ktorý meria práva LGB ľudí (0 je najmenej, 1 je najviac). Na osi Y je vyobrazený hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa – tento ukazovateľ meria ekonomickú prosperitu krajiny. Každá červená bodka reprezentuje jednu krajinu.
Čo vyplýva z dát vizualizovaných v tomto grafe?
Je nasledujúca interpretácia dát zo štúdie v mediálnej správe korektná?
„Zavedenie registrovaných partnerstiev by mohlo zvýšiť hrubý domáci produkt na hlavu o zhruba 3000 eur, odhadujú na základe skúseností z iných krajín jej autori.“

Riešenie

Zdroj je uvedený v správe ako hyperlink, špecificky na začiatku štvrtého paragrafu.
Cieľom tejto úlohy bolo podotknúť na rozdiel medzi kauzalitou a koreláciou. Kauzálny vzťah je taký, kde jeden jav spôsobuje druhý. Korelácia zas poukazuje na to, že dva javy spolu súvisia, avšak nie nutne jeden zapríčiňuje druhý. Napríklad môže oba javy spôsobovať tretí, skrytý faktor.
 
Tento graf ukazuje, že existuje pozitívna korelácia medzi právami LGB a ekonomickou prosperitou – to znamená, že keď je jedno vyššie, je pravdepodobné, že aj druhé bude vyššie. Odpovede a) a b) sú nesprávne, lebo tvrdia, že ide o kauzálny vzťah. Odpoveď d) zas hovorí o negatívnej korelácii, čo je zlá interpretácia grafu. Správna je odpoveď b), ktorá popisuje práve túto pozitívnu koreláciu – bohatšie krajiny majú väčšinou lepšie LGB práva (nie je to pravidlo, nie je tam kauzálny vzťah).
Samotná interpretácia v správe je nekorektná presne kvôli tomu, čo bolo vysvetlené v predošlej úlohe. Tvrdenie znie, ako keby medzi HDP na obyvateľa a LGB právami bol kauzálny vzťah – keď sa schvália registrované partnerstvá, HDP stúpne o 3000 eur. V skutočnosti z dát vyplýva, že krajiny, ktoré majú lepšie práva pre sexuálne menšiny, majú v priemere vyššie HDP.
 
Avšak interpretácia tohto grafu je mierne tendenčná aj v samotnej štúdii, v ktorej sa píše, že “Len 10 %-né zvýšenie práv LGBTI+ osôb na Slovensku by viedlo k zvýšeniu HDP na obyvateľa o približne 3 000 eur”. Opäť korelácia je tu zamieňaná za kauzalitu.
Otázka
7. / 17
· Nesprávne → 0 / 4 B
Over obrázok
Prečítaj si nadpis fiktívneho článku, ktorý je vymyslený pre účely tejto úlohy, a následne odpovedz na otázky:
„Neuveríte, ako zažiarilo slovenské nebo! Pozrite si fotografie polárnej žiary nad slovenskými mestami z roku 2023.“
Obrázky sú v poradí: Obrázok 1 -- Obrázok 2 -- Obrázok 3
Ktoré obrázky zachytávajú udalosť, o ktorej sa píše v nadpise?
Zdôvodni svoj výber:
Vaše vypracovanie:

Riešenie

Správna odpoveď:
Obrázok 1 je autentická fotografia skutočnej udalosti (polárna žiara nad Prešovom), ktorá bola uverejnená na médiu Korzár 5. novembra 2023.
Obrázok 2 je vygenerovaný umelou inteligenciou, má zobrazovať polárnu žiaru nad Bratislavou, avšak táto udalosť sa nikdy neudiala.
Obrázok 3 je síce skutočný, ale pochádza z Islandu z roku 2017, takže je vytrhnutý z kontextu.
 
Hodnotenie:
3 body získali odpovede, ktoré správne určili pôvod všetkých troch fotografií. Dokázali identifikovať skutočnú fotografiu a jej zdroj.
2 body získali odpovede, ktoré identifikovali pôvod aspoň dvoch obrázkov.
1 bod získali odpovede, ktoré dokázali určiť len jeden z obrázkov a k ostatným sa nevyjadrili.
0 bodov získali vyslovene nesprávne alebo chýbajúce odpovede.
 
Vysvetlenie:
Obrázky si súťažiaci mohli overiť skrz aplikácie ako Google Search Images, Google Lens alebo TinEye. Keď im vyhľadávanie nenašlo vizuálne zhody, dalo sa predpokladať, že obrázok je vygenerovaný AI. V takom prípade sa mohli súťažiaci zamerať na detaily (budovy, okná), ktoré v obrázku 2 sú nedokonalé.
 
Zdroje:

 
 
Otázka
8. / 17
→ 5 / 5 B
Over TikTok video
Pozri si nasledujúce video:
Text vo videu naráža na to, že Martin M. Šimečka v minulosti nazval Slovákov luzou. Ktoré tvrdenie je nepravdivé?
Je vyššie uvedené video autentické?
Zhodnoť pravdivosť tvrdenia, že “malý slovenský národ nikdy nebojoval” a podlož svoju odpoveď dôkazmi.
Vaše vypracovanie:

Riešenie

Bolo kľúčové zamerať sa na nesprávnu odpoveď. Martin M. Šimečka použil termín „luza“ viackrát, aj v diskusii Denníka N, aj v komentári na Denníka N. Z kontextu je jasné, že nemyslel všetkých Slovákov, ale len “lúze ktorú si vyrobili [vládna koalícia alebo strana Smer], aby ich zvolila”. Správna odpoveď je možnosť A.
 
Išlo o faktickú otázku, cieľom tvorcov súťažného testu nebolo v žiadnom zmysle schvaľovať takéto vyjadrovanie na adresu akejkoľvek skupiny ľudí.
Áno, video je autentický otitulkovaný zostrih diskusie Denníka N dostupný na Youtube, ale aj na ich webovej platforme.
Správna odpoveď
Od plne bodovanej otázky sa očakávalo zhodnotenie Šimečkovho tvrdenia ako fakticky nepravdivého, podloženie odpovede historickým príkladom a určitá hĺbka analýzy.
Historický príklad musel reprezentovať násilný boj slovenského národa, najčastejší príklad bolo Slovenské národné povstanie. Okrem faktického zhodnotenia a dôkazu sa vyžadovala aj určitá hĺbka analýzy. Plné body nezískali jednovetvové odpovede typu „nie, lebo SNP“. Bolo potrebné minimálne stručné uvedenie relevantnosti použitého príkladu, napríklad: “Slovenský národ bojoval, okrem iného, v Slovenskom národnom povstaní, čiže ozbrojenom povstaní proti Slovenskému štátu a nemeckej okupácii s cieľom porážky fašizmu.“
Oceňované bolo aj uvedenie zdrojov alebo prípadná kontextualizácia tvrdenia – že v modernej histórii má Slovenský národ menšie skúsenosti s ozbrojeným konfliktom, hlavne v porovnaní s napr. Ukrajinou.
 
Vysvetlenie:
Nestačilo všeobecne referovať na abstraktné boje, ako boj za slovenský jazyk, boj proti maďarizácii, a pod. Muselo ísť o ozbrojený konflikt – ak sa pozrieme na tvrdenie Šimečku v kontexte, hovorí o obrane Ukrajiny pred vojenskou inváziou. Spomínanie pacifistického odboja je teda nesprávnou reakciou na dané tvrdenie.
Taktiež to musel byť boj slovenského národa, príklady z dôb dávno pred formáciou moderného národa nie sú pre úlohu relevantné - ide najmä o boj protitureckých vojnách, Veľká Morava či Samova ríša. Na druhú stranu, slovenský národ nevznikol až v roku 1993 – vtedy vznikla samostatná Slovenská republika. Takže ani odpovede, ktoré obmedzili svoju analýzu na toto časové obdobie, neboli správne.
 
Hodnotenie:
Od plne bodovanej otázky sa očakávalo zhodnotenie Šimečkovho tvrdenia ako fakticky nepravdivého, podloženie odpovede relevantným historickým príkladom a určitá hĺbka analýzy.
2 body získali odpovede, ktoré boli prikrátke a nedostatočne odôvodnené.
1 bod získali odpovede bez vojnového dôkazu a bez požadovanej analytickej hĺbky.
0 bodov získali nesprávne alebo chýbajúce odpovede.
 
Otázka
9. / 17
→ 3 / 5 B
Over tweet
Čo vieš zistiť o použitom obrázku?
V súvislosti s akou udalosťou boli publikované vyššie uvedené statusy?
V súvislosti s útokom na základňu USA v
(uveď názov krajiny) zo dňa
(uveď vo formáte „deň.mesiac.rok“, napr. „19.3.2024“).
Vysvetli, v čom spočíva prirovnanie k určitému “Michaelovi Dukakisovi”. Je táto analógia korektná?  
Vaše vypracovanie:

Riešenie

Obrázok je vytvorený umelou inteligenciou. Súťažiaci mohli použiť software Google Lens, alebo hociktorý ineternetový vyhľadávač. Vyhľadávať mohli napríklad “Biden situation room image fake”. O tomto obrázku informovala aj agentúra AFP.
K tejto informácii sa dá prísť napríklad zistením pôvodu obrázku a otvorením článkov ktoré ho zdieľali. Správna odpoveď sa nachádza aj v článku agentúry AFP zdieľanom v správnej odpovedi predchádzajúcej otázky. O útoku informovali aj slovenské média (napr. tu).
Správna odpoveď
V odpovedi sme očakávali 3 elementy - vysvetlenie momentu Michaela Dukakisa, ako sa prirovnanie aplikuje na prezidenta Bidena a či je analógia v tweete korektná.
Michael Dukakis bol prezidentský kandidát, ktorý sa počas kampane vyfotil v tanku, aby si zvýšil kredibilitu ako možný budúci hlavný predstaviteľ ozbrojených síl. Táto kampaňová stratégia bola neúspešná, priniesla mu mnoho posmeškov a predpokladá sa, že mala veľký vplyv na výsledok volieb. Republikáni/autori statusu/Trump Jr. obviňujú Bidena z niečoho podobného, a to, že sa snaží touto fotkou zvýšiť vlastnú popularitu. Avšak táto analógia je nesprávna, ide o obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou a nie o stratégiu na zvyšenie popularity.
 
Hodnotenie:
3 body dostali odpovede, v ktorých boli spomenuté a vysvetlené všetky tri elementy.
2 body dostali odpovede, ktoré buď spomenuli len dva elementy spolu s vysvetlením, alebo nedostatočne vysvetlili niektoré z troch elementov, napríklad tak, že spomenuli, že obrázok je vygenerovaný AI, ale napriek tomu považovali analógiu za dôveryhodnú.
1 bod dostali odpovede, ktoré iba väčšinou vysvetlili “tankový moment Michaela Dukakisa” bez hocijakej aplikácie na prípad Joea Bidena či vysvetlenia korektnosti analógie.
0 bodov dostali nesprávne alebo chýbajúce odpovede.
 
Vysvetlenie:
Táto úloha je príkladom toho, ako pristupovať k reagovaniu na politické statusy a na politické analógie, ktoré sú pritomné v každodennom živote. Vždy sa treba zamyslieť, na akú udalosť sa analógia odkazuje, či sú dané udalosti porovnateľné abstraktne, a či sa aj v konkrétnom prejave správne porovnajú.
Otázka
10. / 17
→ 4.5 / 7.5 B
Over historický článok
Prečítaj si nasledujúci archívny článok:
Na ktorú demonštráciu referuje úryvok článku?
Na demonštráciu z dňa
(uveď vo formáte „deň.mesiac.rok“, napr. „19.3.2024“) v
(uveď mesto)
Z akého zdroju primárne čerpá informácie vyššie uvedený článok?
ČTK – Československá tisková kancelář
(uveď odpoveď vo formáte „SKRATKA – celý názov“, napr. „RTVS – Rozhlas a televízia Slovenska“)
Aký typ média je tento zdroj?
Medzi znaky propagandy patria aj nasledujúce stratégie: 
  • Štýl, ktorý apeluje na emócie
  • Démonizácia a očierňovanie protivníkov
  • Tvrdenia o hrozbe a vplyvoch zo zahraničia
  • Nerealistické sľuby
  • Vytváranie pocitu naliehavosti
 
Nájdi, či sa niektoré z týchto znakov nachádzajú v článku. Svoju odpoveď podlož príkladmi priamo z textu. Zameraj sa na max. tri prvky propagandy.
Vaše vypracovanie:
Označ správnu možnosť ohľadom tvrdenia, že smrť Martina Šmída je “zámerne šírená dezinformácia, ktorá nezodpovedá skutočnosti“.

Riešenie

Článok poskytuje mnoho indícií ohľadom dátumu demonštrácie. Spomína, že demonštrácia bola piatková a diala sa vo večerných hodinách. Najdôležitejšou stopou je však prípad Martina Šmída. Súťažiaci mohli, napríklad, zadať do internetového vyhľadávača slovné spojenie “Martin Šmíd demonštrácia” a dostali by sa okamžite k správnej odpovedi. Následne si mohli overiť, že 17.11.1989 bol skutočne piatok, čo iba potvrdzuje správnu odpoveď. Lokalita sa spomína priamo v texte, a to na viacerých miestach: “došlo v Praze”, “přijeli do Prahy”, a pod.
Cieľom úlohy je ujasniť historické okolnosti článku, bez ktorých je iba ťažko možné správne odpovedať na nasledujúce tri otázky, ktoré všetky sa zakladajú na fakte, že ide o totalitný režim v Československu.
Zdroj sa nachádza v zátvorke a to hneď za lokalitou “PRAHA” v prvej vete článku. Článok neskôr spomína aj agentúru AFP, avšak táto nie je zdrojom článku. Naopak, je objektom kritiky článku, je označená za západnú šíriteľku dezinformácii.
 
Je dôležité trvať na detailoch: správna odpoveď nie je Česká tisková kancelář, ale Československá tisková kancelář. Jedná sa o úplne iný typ média, to prvé verejnoprávne a dôveryhodné, to druhé štáte a nedôveryhodné. Česká tisková kancelář vznikla až rozhodnutím o rozdelení republiky v roku 1992.
Je dôležité uvedomiť si historické okolnosti - predsa len, analyzujeme historický článok. V roku 1989, pod kompletnou kontrolou KSČ, v prostredí totalitného režimu a s jednoznačnými znakmi propagandy (viď. ďalšia otázka), nemôžeme hovoriť o verejnoprávnom, ale ani o súkromnom médiu. ČTK sa postupne mení na verejnoprávne médium až po roku 1989.
Správna odpoveď
 
Správna odpoveď identifikovala tri znaky propagandy, ktoré sa v texte nachádzajú (štýl, ktorý apeluje na emócie; očierňovanie protivníkov; tvrdenia o hrozbe a vplyvoch zo zahraničia) a ďalej ignorovala znaky, ktoré sa v texte nenachádzajú (nerealistické sľuby; vytváranie pocitu naliehavosti). Ku každému z daných troch znakov stručne uviedla príklad z textu. Uznávaných bolo viac možných príkladov, nakoľko v texte sa nachádza viac ako jeden príklad k jednému znaku. Možnú správnu odpoveď uvádzame nižšie:
·       Štýl, ktorý apeluje na emócie - informovanie o krviprelievaní na manifestácii
·       Očierňovanie protivníkov - ich označovanie za protispoločenské osoby
·       Tvrdenia o hrozbe a vplyvoch zo zahraničia - tvrdenie, že manifestácia bola pripravená zo zahraničia
 
Hodnotenie:
3 body získala odpoveď, ktorá správne identifikovala tri znaky propagandy a spomenula ku každému jednému z nich príklad, ktorý sa nachádza v texte.
2 body získala odpoveď, ktorá správne identifikovala dva znaky propagandy a uviedla ku každému znaku príklad z textu. Alternatívne, odpoveď získala dva body ak správne identifikovala tri znaky propagandy, ale uviedla nesprávne príklady.
1 bod získala odpoveď, ktorá správne identifikovala iba jeden znak a uviedla relevantný príklad, prípadne ak identifikovala dva znaky, ale s nesprávnymi príkladmi.
Odpoveď nezískala žiadne body, ak boli uvedené nesprávne znaky a nesprávne či nerelevantné príklady.
Z verejne dostupných zdrojov je jasné, že Martin Šmíd nezomrel. Pripomeňme si však definíciu dezinformácie: úmyselne šírená/vytvorená falošná informácia. Je tu teda rozdiel oproti misinformácii, ktorá nie je úmyselne šírená či vytvorená. Odpoveď C teda nedáva zmysel. Faktom je, že informácia o smrti Martina Šmída sa po 17.11. šírila na verejnosti a z dostupných informácii nie je jasné, či tieto informácie boli západnými agentúrami zámerne šírené, vediac, že sú nesprávne. Správna je preto odpoveď B.
Otázka
11. / 17
· Nesprávne → 0 / 7.5 B
Argumentácia so súdnym rozhodnutím
Prečítaj si nasledujúcu pasáž z nálezu Ústavného súdu (ÚS 456/2021, odsek 40) zo známej kauzy Očistec a odpovedz na otázky:
„Ďalej je potrebné pripomenúť, že v čl. 47 charty základných práv EU je upravené právo na účinný prostriedok nápravy, ktoré zodpovedá právu na účinný opravný prostriedok upravenému v čl. 13 dohovoru. Podľa čl. 52 ods. 3 charty v prípade, ak charta obsahuje práva zodpovedajúce právam zaručeným dohovorom, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v dohovore, pričom však právo Únie môže priznávať širší rozsah ochrany týchto práv. Vzťah čl. 47 charty a čl. 13 dohovoru je práve príkladom situácie, keď právo Únie priznáva širší rozsah práva na účinný opravný prostriedok, keďže čl. 47 charty výslovne požaduje účinný prostriedok nápravy pred súdom. Z konštatovania, že v prípade sťažovateľa nedošlo k porušeniu čl. 13 dohovoru, nemožno teda vyvodiť záver, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu čl. 47 charty.“
Ktorý záver (Z) vyplýva z vyššie uvedených premís (P1, P2 a P3)?
P1: Ak charta základných práv EÚ obsahuje práva zodpovedajúce právam zaručeným dohovorom a právo Únie nepriznáva širší rozsah ochrany týchto práv, tak zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v dohovore.
P2: Článok 47 charty obsahuje právo, ktoré zodpovedá právu upravenému v článku 13 dohovoru.
P3: Vzťah čl. 47 charty a čl. 13 dohovoru je práve príkladom situácie, keď právo Únie priznáva širší rozsah práva.
Z: _________________________
Podľa úryvku, ktorý máš k dispozícii, je premisa číslo 2 (P2):
Aký dôkaz ponúka Ústavný súd na podopretie tretej premisy (P3)? Doplň dve slová do nasledujúcej vety: 
Článok 47 charty zabezpečuje ochranu
pred súdom
.
Pre aký parameter argumentu je dokazovanie jednotlivých premís dôležité?
Ktoré tvrdenie vyplýva z  úryvku?

Riešenie

Z daných premís nie je možné vyvodiť žiaden záver. Premisy argumentu naznačujú argumentačnú štruktúru modus ponens, ktorá by v tomto prípade bola nasledovná:  
 
P1: Ak A a B, tak C 
P2: A 
P3: B 
Z: C 
Avšak, je dôležité spomenúť, že premisa 3 nekorešponduje s podmienkovou časťou prvej premisy (právo Únie v tomto prípade priznáva širší rozsah práva, kým P1 hovorí, že „nepriznáva“). Premisy teda majú nasledovnú štruktúru: 
 
P1: Ak A a B, tak C 
P2: A 
P3: Nie B  
Z: Nie je možný. Ani „C“, ani „nie C“ 
 
Z takejto argumentačnej štruktúry nemôžeme vyvodiť žiaden záver. Nie je správna ani odpoveď a) (rozsah týchto práv je rovnaký), ale ani b) (rozsah týchto práv nie je rovnaký).
 
Môžeme si to ukázať na jednoduchom príklade. Ak prší a svieti slnko, bude dúha. Neprší, ale svieti slnko. Z týchto premís nevyplýva ani, že 1) bude dúha, ale ani, že 2) nebude dúha. Situáciu, že svieti slnko nebude dúha si vieme ľahko predstaviť. Na druhú stranu si vieme  predstaviť aj opak (svieti slnko, neprší, ale bude dúha), napríklad keď sa nachádzame v blízkosti vodopádu a svieti slnko. 
 
Explicitná premisa je priamou súčasťou argumentu, či už vyjadrená slovne, alebo v texte - v tomto prípade hneď v prvej vete úryvku. Implicitná premisa je taká, ktorá je potrebná pre validitu/platnosť argumentu, ale nie je priamo vyjadrená slovne či v texte, avšak všetci účastníci diskusie vedia, že s ňou autor argumentu v jeho argumente počíta, napríklad:
 
P1: Ivan Gašparovič bol už dvakrát zvolený za prezidenta.
Z: Ivan Gašparovič už nemôže kandidovať za prezidenta.
 
Implicitné premisy v tomto prípade sú: 1) Človek, ktorý bol už dvakrát zvolený za prezidenta nemôže kandidovať. 2) Ivan Gašparovič je človek.
Odpoveď sa nachádza v druhej časti predposlednej vety. Článok 13 Európskeho dohovoru pre ľudské práva garantuje právo na „účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom“, kým článok 47.1 garantuje právo na „na účinný prostriedok nápravy pred súdom“.
 
Vzhľadom na vysoký dôraz na nezávislosť súdnej moci je ochrana súdu považovaná za vyšší štandard ako ochrana pred hocijakých, napríklad administratívnym, vnútroštátnym orgánom. V tomto zmysle chráni Charta poškodených viac, ako EDĽP.  
Platnosť argumentu je parameter argumentu, ktorého záver logicky a nevyhnutne vyplýva z jeho premís. Ak je argument platný a premisy argumentu sú správne, správny bude aj jeho záver. Platnosť ešte neskúma, či sú dané premisy správne, skúma len logický vzťah medzi premisami a záverom. Správnosť skúma to, či sú premisy fakticky pravdivé. Na to, aby sme posúdili faktickú správnosť tvrdenia, potrebujeme dôkazy. Správna odpoveď je teda B.
Táto úloha sa zaoberá správnym pochopením poslednej vety úryvku: “Z konštatovania, že v prípade sťažovateľa nedošlo k porušeniu čl. 13 dohovoru, nemožno teda vyvodiť záver, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu čl. 47 charty.“ Správna odpoveď je C, ktorá len jednoducho nahrádza slová “nemohlo dôjsť k poručeniu” za “dodržanie”, čo nemení význam tvrdenia.
Otázka
12. / 17
→ 1 / 5 B
Interpretácia grafu
Nasledujúci graf bol súčasťou správy o testovaní PISA 2022. Konkrétny graf zobrazuje vzťah medzi počtom hodín, ktorí študenti trávia na digitálnych technológiách, a výsledkoch v matematickom teste. 
Pri akom počte hodín strávených na technológiách dosiahli študenti OECD a Slovenska najvyššie hodnotenie v testovaní
Do ktorej kategórie (podľa toho, koľko času trávia na digitálnych technológiách) patrí najmenší podiel študentov?
Urči, ktoré z nasledujúcich tvrdení sú pravdivé.
  • Slovenskí študenti, ktorí trávia v škole viac než 5, ale najviac 7 hodín na digitálnych technológiách, dosiahli približne o polovicu horšie skóre, ako bol priemer študentov z krajín OECD
    Nepravda
  • Priemerné skóre študentov OECD bolo vo všetkých časových kategóriách vyššie ako Slovenské priemerné skóre
    Nepravda
  • Žiaci, ktorí na digitálnych zariadeniach trávili viac než 1 hodinu, no najviac 2 hodiny, tvorili približne pätinu všetkých žiakov
    Pravda

Riešenie

Pri čítaní vyššie uvedeného grafu je potrebné si uvedomiť, že zobrazuje viacero informácií súčasne. Stĺpcový graf hovorí o skóre, ktoré žiaci dosiahli pri rôznych časových úsekoch strávených na digitálnych technológiách. Vďaka legende pod grafom vieme zistiť, že svetlomodré stĺpce reprezentujú priemerné skóre študentov OECD a oranžové hovoria o priemernom skóre slovenských študentov.
Zároveň sa však na grafe nachádzajú aj dve krivky ktoré korešpondujú k stupnici na pravej strane grafu. Krivky hovoria o tom, akú časť (percento) z celkovej vzorky tvorili žiaci, ktorí dosiahli dané skóre. Cieľom úlohy je hlbšie sa zamyslieť nad tým ako správne čítať a interpretovať zložité grafy.
 
Modrý stĺpec pri kategórii „Do 1 hodiny“ naznačuje, že študenti OECD dosiahli priemerné skóre približne 480 bodov. Oranžový stĺpec zase napovedá, že slovenskí študenti dosiahli pri tejto hodnote skóre vyše 490. Pri oboch stĺpcoch ide o najvyššie číslo v porovnaní s ostatnými možnosťami. K záveru možno dôjsť jednoduchých vizuálnych pozorovaním, keďže v kategórii „Do 1 hodiny“ sú oba stĺpce najvyššie. 
Keďže táto otázka sa pýta na proporciu žiakov, bolo potrebné zamerať sa na tmavomodrú a červenú krivku a jej zodpovedajúcu os Y na pravej strane. Pri kategórii  „Viac než 7 hodín“, sa obe krivky nachádzajú celkovo najnižšie – modrá na hodnote približne 5% a červená na hodnote približne 7% - a preto možno konštatovať, že práve do tejto kategórie patrí najmenší podiel študentov.
Slovenskí študenti dosiahli skóre okolo 435 bodov zatiaľ čo priemer OECD bol okolo 465. Graficky sa rozdiel síce javí ako dvojnásobok, je to však z dôvodu, že skóre sa v teste na osi Y začína počítať až od hodnoty 400. 
V kategórii, kde študenti trávia na digitálnych technológiách do 1 hodiny bolo priemerné skóre študentov na Slovensku o viac než 10 bodov vyššie.
Pri hodnote “viac než 1 hodina no najviac 2 hodiny” sa modrá aj červená krivka nachádzajú na úrovni hodnoty 20% na osi Y na pravej strane grafu. Keďže 20% je jedna pätina zo 100%, môžeme konštatovať, že títo žiaci tvorili približne jednu pätinu zo všetkých žiakov, ktorí sa zúčastnili prieskumu.
Otázka
13. / 17
→ 2.5 / 6 B
Over článok
Prečítaj si nasledujúci článok a odpovedz na otázky:
 
(V prípade technických problémov s načítaním článku môžeš vyskúšať: link 1 - archive.ph alebo link 2 - PDF snímka)
Ktorá z možností najlepšie vystihuje vlastnosti titulku?
O aký typ obrázku sa jedná?
Spĺňa médium, na ktorom sa článok nachádza, formálne znaky dôveryhodných a serióznych médií?
Zdôvodni svoju odpoveď
Vaše vypracovanie:

Riešenie

Titulok článku je typický príklad tzv. clickbait. Používa slová ako „zdesenie“ či slovné spojenia „pod paľbou“, ktoré implikujú silnú emóciu, ktorá prirodzene láka ľudí otvoriť si článok a zároveň lákajú čitateľ prečítať si viac, keďže z titulku nie sú jasné detaily. Titulok však neuvádza klamlivé informácie a obsah textu korešponduje s titulkom. Preto odpoveď C nemôže byť považovaná za správnu. Odpoveď A je nesprávna, keďže článok používa emocionálne zafarbený jazyk, ktorý jasne naznačuje svoju pozíciu.
Obrázok je vygenerovaný umelou inteligenciou. Keďže ide o relatívne známu AI generovanú fotografiu, súťažiaci to mohli zistiť zadaním kľúčových slov do prehliadača Google, ako napríklad „pope LGBTQ flag“ alebo skrz Google Lens. Následne sa zobrazí niekoľko článkov, ktoré potvrdzujú, že ide o AI generovanú fotografiu.
Správna odpoveď
Toto médium je možno považovať za skôr nedôveryhodný zdroj informácií. Síce spĺňa niektoré formálne znaky dôveryhodnosti, veľa znakov avšak nespĺňa. V otázkach vyššie boli súťažiaci navádzaní k tomu, aby si všimli manipulatívny jazyk apelujúci na emócie a clickbait nadpis, ako aj netransparentne uvedenú fotografiu vygenerovanú AI. Keďže tieto znaky už mohli súťažiaci zhodnotiť v predošlých otázkach, v tejto sa mohli zamerať na nasledujúce znaky:
 
Chýbajúce znaky dôveryhodných médií:
·       Etický kódex - Stránka nemá zverejnený etický kódex. Použitím Google je možné nájsť „kódex blogera“ ten sa však nevzťahuje na redakciu ako takú a nemá formu ani obsah tradičných etických kódexov.
·       Vyvážené spravodajstvo - Médium nedáva priestor obom stranám názorového spektra, výlučne podporuje jednu stranu.
·       Vlastnícka štruktúra a financovanie - Hlavný denník nemá transparentne uvedeného jasného vlastníka ani spôsob financovania.
·       Oddelenie spravodajstva a sekcie s komentármi - Médium často mieša objektívne správy s komentármi a blogmi.
·       Napojenie na politickú stranu - Publikuje obsah, ktorý šíri prokremeľskú propagandu, konšpiračné teórie a médium má preukázané napojenie na politickú stranu Národná koalícia.  
Na zozname Konšpirátori.sk - Médium je uvedené aj na stránke Konšpirátori.sk, ktorá sa venuje analyzovaniu a hodnoteniu médií. Stránka uvádza odborný posudok obsahujúci niekoľko dôvodov, kvôli ktorým je Hlavný denník zaradený medzi stránky so sporným obsahom. Napríklad, konšpirátori.sk uvádza, že počas pandémie, Hlavný denník tvrdil, že koronavírus je biologická zbraň, ktorá má vážny vplyv na žltú rasu. Navyše, tento portál  bol počas roku 2022 zablokovaný Národným bezpečnostným úradom pre šírenie ruskej propagandy.
 
Treba však podotknúť, že médium spĺňa aj niektoré základné formálne znaky dôveryhodných médií. Napríklad:
·       Uvádza členov redakcie a autorov článkov – redakcia je relatívne malá a nedajú sa o autoroch dohľadať dodatočné informácie, ale technicky sú tam uvedení.
·       Formálne delí spravodajstvo od komentárov – má vytvorenú sekciu „Názory“, aj keď ich ideologická pozícia je viditeľná aj zo „spravodajstva“
 
Hodnotenie:
 
3 body získala odpoveď, ktorá sa dokázala kvalitne analyticky vyjadriť k týmto trom oblastiam:
·       Boli vysvetlené aspoň tri formálne znaky, ktoré naznačujú, že médium nemusí byť dôveryhodné
·       Odpoveď uvádza, že médium je zahrnuté na zozname Konšpirátori.sk, spomína špecifické dôvody zaradenia na zoznam a uvádza link na posudok
·       Napriek tomu odpoveď obsahuje zmienku o tom, že niektoré formálne znaky dôveryhodnosti sú technicky splenené (redakcia, autor, zdroje...)
Odpoveď získala dva body ak sa kvalitne vyjadrila aspoň k dvom z vyššie uvedených kritérií/oblastí. Dva body tiež mohli získať odpovede, ktoré sa vyjadrili ku všetkým trom oblastiam, ale odpovede boli príliš krátke alebo nedostatočne analytické.
Odpoveď získala 1 bod ak sa kvalitne vyjadrila len k jednému z troch vyššie uvedených kritérií. Alternatívne, 1 bod získali aj odpovede, ktoré síce pokryli viac oblastí, ale boli veľmi stručné, analyticky plytké alebo nekonzistentné.
0 bodov získali odpovede, ktoré neodpovedali priamo na otázku v zadaní, obsahovali vyslovene fakticky nesprávne informácie alebo plagiátorstvo.
Otázka
14. / 17
- Nezodpovedané
(3 body)
Nájdi zdroj správy
Prečítaj si článok a následne odpovedz na otázky.
 
"Bratislava, 12. Jún 2015 - Politická scéna na Slovensku sa obohacuje o ďalšiu farbu a výraz s príchodom Strany SIEŤ pred nadchádzajúcimi budúcoročnými parlamentnými voľbami. Táto politická formácia, vedená svojím zakladateľom a predsedom Ivanom Zuzlom, prezentuje svoj pohľad na politiku ako spojovaciu silu a snahu o prekonávanie deliacich liniek v spoločnosti.
Strana SIEŤ sa snaží nájsť spoločné pôdy a spojenie medzi rôznymi politickými prúdmi. Ich moto "Spojme sily pre lepšiu budúcnosť" reflektuje ich úsilie vytvoriť politickú platformu, ktorá bude odzrkadľovať záujmy a hodnoty občanov naprieč politickým spektrom.
Ivan Zuzula, bývalý podnikateľ a aktivista, zdôrazňuje dôležitosť dialógu a spolupráce medzi politickými stranami. Vo svojom vyhlásení povedal: "Máme pred sebou množstvo výziev a problémov, ktoré vyžadujú spoločné riešenia. Strana SIEŤ sa snaží byť mostom medzi odlišnými názorovými skupinami pre dosiahnutie jednoty a pokroku."
Témy, ktorým sa Strana SIEŤ venuje, zahŕňajú udržateľný rozvoj, sociálnu spravodlivosť a podporu lokálnych komunít. Ich program sa zameriava na vytváranie podmienok pre inkluzívny ekonomický rast, ochranu životného prostredia a posilnenie sociálnej súdržnosti."
Aká tlačová agentúra uverejnila túto správu?
je to vygenerované AI
Uveď link na danú správu:
neexistuje
Skopíruj vetu zo správy, ktorá obsahuje fakticky nesprávne informácie. (Ak sa takáto veta v správe nenachádza, nechaj políčko prázdne)
Táto politická formácia, vedená svojím zakladateľom a predsedom Ivanom Zuzlom, prezentuje svoj pohľad na politiku ako spojovaciu silu a snahu o prekonávanie deliacich liniek v spoločnosti.

Riešenie

To, že táto tlačová správa je vygenerovaná umelou inteligenciou, je možné zistiť viacerými spôsobmi. Po prvé, pri zadaní kľúčových slov z textu do vyhľadávača Google nie je možné nájsť túto konkrétnu tlačovú správu, čo naznačuje, že nepochádza zo skutočného média. Navyše, v správe sa nachádza niekoľko faktických chýb týkajúcich sa základných informácií o strane. Toto tiež naznačuje, že text pochádza z pochybného zdroja.
 
Cieľom úlohy je poukázať na to, že AI a najmä ChatGPT, ktorý je momentálne veľmi populárnym nástrojom na vyhľadávanie informácií či generovanie textu, nie je v skutočnosti vždy presný a často uvádza vymyslené informácie. Je preto potrebné byť obozretný pri používaní týchto aplikácií, brať poskytnuté informácie s rezervou a vždy si ich overovať.
 
Taktiež išlo o to, aby súťažiaci pochopili a dokázali identifikovať text vygenerovaný AI – na prvý pohľad sa síce môže zdať ako dôveryhodná správa, ale faktický obsah textu v detailoch nesedí. Generatívne jazykové modely ako GPT totiž generujú text na základe pravdepodobnosti, t. j. aké slovo najpravdepodobnejšie nasleduje po tom predošlom na základe obrovského množstva textu, na ktorom sa AI učilo.
Tvrdenie 1: Zakladateľom strany  SIEŤ a predsedom v roku 2015 nebol Ivan Zuzula ale Jaroslav Procházka. Ivan Zuzula sa stal predsedom strany v roku 2017 a stranu premenoval na SKS (Slovenská konzervatívna strana). Táto strana následne zanikla v roku 2022. 
 
Tvrdenie 2: "Spojme sily pre lepšiu budúcnosť" nebolo motto strany SIEŤ. Ide o slogan vygenerovaný umelou inteligenciou.
 
Tvrdenie 3: Ivan Zuzula nebol podnikateľ a aktivista, ale meteorológ, klimatológ a vedec, pedagóg a politik.
 
Tvrdenie 4: Takéto vyhlásenie Ivan Zuzula nikdy neurobil. 
Otázka
15. / 17
→ 7 / 11 B
Interpretácia prieskumu
Prečítaj si nasledujúci status. Tvojou úlohou je dohľadať prieskum, na ktorý sa status odvoláva, a odpovedať na otázky.
Aká agentúra vyhotovila prieskum, z ktorého pochádza graf v statuse?
Koľko ľudí sa zúčastnilo prieskumu?
Zhodnoť dôveryhodnosť tohto prieskumu. Zameraj sa na veľkosť vzorky, dôveryhodnosť agentúry a transparentnosť metodológie prieskumu.
Vaše vypracovanie:
Urči, ktoré z nasledujúcich tvrdení sú pravdivé.
  • Z výsledkov prieskumu nie je možné jednoznačne určiť kandidáta s najväčším volebným potenciálom, keďže rozdiely sú v rámci štatistickej odchýlky
  • Volebné jadro je vždy menšie ako volebný potenciál
  • Do výsledkov volebného modelu sa počíta odpoveď každého voliča rovnakou váhou
Kto by podľa tohto prieskumu stal budúcim prezidentom SR?
Aké veľké je podľa daného prieskumu volebné jadro kandidáta s tretím najvyšším ziskom?
(uveď v percentách na presnosť jedného desatinného miesta, napr. „48,6%“)
V ktorých dvoch krajoch je podľa prieskumu najvyššia podpora pre I. Korčoka?

Riešenie

Zadaním slov dostupných z grafu do Google (napríklad „volebný potenciál“, „N=1030“ alebo „10. 01. - 14. 01. 2024“) je možné zistiť, že v danom čase publikovala prieskum agentúra NMS Market Research Slovakia.
Pod názvom prieskumu je možno vidieť „N=1030“. Toto naznačuje veľkosť skupiny, inak nazývanej aj vzorky, na ktorej bol prieskum vykonaný. Z toho jednoznačne vyplýva, že prieskumu sa zúčastnilo 1030 ľudí.
Správna odpoveď
Môžeme konštatovať, že prieskum je dôveryhodný. Veľkosť vzorky v tomto prieskume bola 1030. Keďže vo všeobecnosti sa vo veľkých prieskumoch tohto typu vzorka nad 1000 považuje za dostatočne reprezentatívnu, a viacero ďalších agentúra štandardne používa takúto vzorku, daný prieskum spĺňa toto kritérium. Je však dobré podotknúť, že niekedy postačuje aj menšia vzorka ako 1000, ak je veľkosť populácie nižšia. Zároveň prieskum uvádza, že dáta boli zbierané tak, aby bola vzorka vyvážená. Preto autori brali do úvahy niekoľko kategórií pri zbere dát: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, pracovné zaradenie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023, voľba v prezidentských voľbách v roku 2019.
Agentúra NMS Market Research je dôveryhodná agentúra s históriou kvalitných a transparentných výskumov. Agentúra je členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA) a členom ESOMAR.
Na svojom webe NMS Market Research zverejnil detaily metodológie volebného prieskumu vrátane zberu dát,  počtu respondentov, časového úseku kedy boli dáta zbierané aj spôsobu zberu dát. Preto môžeme konštatovať, že metodológia prieskumu je transparentná. 
 
Hodnotenie:
 
Odpoveď získa 3 body, ak splní všetky z nasledovných kritérií:
·       zhodnotí, že veľkosť vzorky je dostatočná a túto odpoveď odôvodní
·       ak uvádza, že agentúra je dôveryhodná a je členom jednej z vyššie uvedených organizácií (SAVA a/alebo ESOMER)
·       ak uvádza, že metodológia prieskumu je transparentná – verejne publikovaná.
Odpoveď získala dva body, ak sa kvalitne vyjadrila aspoň k dvom z vyššie uvedených kritérií/oblastí. Dva body tiež mohli získať odpovede, ktoré sa vyjadrili ku všetkým trom oblastiam, ale odpovede boli príliš krátke alebo nedostatočne analytické.
Odpoveď získala 1 bod ak sa kvalitne vyjadrila len k jednému z troch vyššie uvedených kritérií. Alternatívne, 1 bod získali aj odpovede, ktoré síce pokryli viac oblastí, ale boli veľmi stručné, analyticky plytké alebo nekonzistentné.
0 bodov získali odpovede, ktoré neodpovedali priamo na otázku v zadaní alebo obsahovali vyslovene fakticky nesprávne informácie.
V prieskume publikovanom agentúrou NMS Market Research v januári je pod grafom k volebnému potenciálu uvedené, že „štatistická odchýlka sa pri kandidátoch s väčšou podporou pohybuje +/- 3,5 p.b.“ Z grafu vyplýva, že Ivan Korčok mal v čase merania volebný potenciál 35% a Peter Pellegrini mal potenciál na zisk 33.5%. Keďže rozdiel medzi dvoma kandidátmi je iba 1,5 percentuálneho bodu, nemožno povedať, ktorý z nich mal v skutočnosti vyšší volebný potenciál. 
Volebné jadro je skupina voličov, ktorá vždy volí daného kandidáta, resp. kandidát je ich jasnou prvou voľbou. Na druhej strane volebný potenciál hovorí o skupine voličov, ktorú môže daný kandidát potenciálne získať, resp. ktorí zvažujú jeho voľbu. Preto je jadro vždy menšie než volebný potenciál.
 
Analýza prieskumu uvádza aj detaily metodológie volebného modelu. Medzi nimi aj to, že váha hlasov sa zohľadňuje na základe pravdepodobnosti účasti vo voľbách a presvedčenia voliť daného kandidáta:
„Volebný model zohľadňuje pravdepodobnosť účasti vo voľbách a mieru presvedčenia voliť daného kandidáta – znamená to, že hlas voličov, ktorí sú rozhodnutí ísť voliť, je silnejší, ako hlas tých, ktorí ešte nevedia, či pôjdu voliť a zároveň hlas voličov, ktorí sú rozhodnutí pre voľbu konkrétneho kandidáta, vstupuje do výsledku kandidáta s vyššou váhou, ako hlas voličov, ktorí daných kandidátov zatiaľ len zvažujú“
Na úspešné zodpovedanie tejto otázky nestačilo pozrieť sa na graf, ktorý bol v zadaní, a to z dvoch dôvodov. Za prvé, graf v statuse hovoril o volebnom potenciáli a nie predpokladaných výsledkoch. Za druhé, prezidentské voľby majú dve kolá, takže bolo potrebné dohľadať daný prieskum na internete a nájsť modelové výsledky druhého kola. Z nich vyplýva, že víťazom by bol Peter Pellegrini. Dnes už vieme, že táto predikcia bola pravdivá.
Podľa prieskumu má tretí najväčší zisk Štefan Harabin. Analýza prieskumu uvádza, že jeho volebné jadro je 5,6%.
Analýza prieskumu uvádza: “Ivan Korčok dokáže oproti svojmu hlavnému konkurentovi oslovovať najmä mladších voličov, občanov s vysokoškolským vzdelaním a obyvateľov väčších miest, najmä v Bratislavskom a Žilinskom kraji. V týchto kategóriách sa podpora Korčoka pohybuje v rozmedzí 40 až 50%.“
Otázka
16. / 17
→ 1 / 3.5 B
Argumentačné chyby v texte
Prečítajte si nasledovný úryvok z prejavu Donalda Trumpa:
"Sme najlepšia krajina na Zemi a smerujeme a smerovali sme správnym smerom (1). Viete, múr je postavený(2). Pri múre dosahujeme rekordné čísla(3). Oni chcú teraz múr zbúrať(4). Poďme nechať všetkých vstúpiť (do našej krajiny)(5). Pri práci na múre sme odviedli sme skvelú prácu(6). Pamätajte, hovorili, že ten múr nie je možné postaviť (7). Je to jeden z najväčších infraštruktúrnych projektov, aké sme kedy v tejto krajine uskutočnili, a to že sme sa zbavili funkcie chyť a pusť(?) má obrovský dopad(8). Zbavili sme sa všetkých týchto vecí, s ktorými sme museli žiť(9). Ale teraz, karavány, myslím, že Biden vstupuje, karavány sa znova tvoria(11). Chcú znovu prísť a okradnúť našu krajinu (12). To nemôžeme dopustiť (13). Ako dokazuje tento obrovský dav, pravda a spravodlivosť je na našej strane. (14) V našich srdciach máme hlbokú a trvalú lásku k Amerike (15). Milujeme našu krajinu (16). Sme neskutočne hrdí na túto úžasnú krajinu a máme ju hlboko v našich dušiach (17). Spoločne sme odhodlaní brániť a zachovať vládu ľudu, ľuďmi a pre ľudí (18). Naše najjasnejšie dni sú pred nami (19). Naše najväčšie úspechy nás ešte len čakajú (20). Myslím si, že jedným z našich veľkých úspechov bude bezpečnosť volieb (21). Pretože kým som neprišiel ja, nikto netušil, aké sú naše voľby skorumpované (22). A opäť, väčšina ľudí by tam stála o deviatej večer a povedala, “chcem sa poďakovať”, a ďalej by pokračovali do iného života (23). Ale ja som povedal, že tu niečo nesedí, niečo je naozaj zle, niečo sa mohlo stať (24). A bojujeme (25). Bojujeme ako o život (26). A ak nebudete bojovať ako o život, nebudete už mať krajinu (27).“
Ktorá z nasledujúcich logických argumentačných chýb sa vo vyššie uvedenom texte NEnachádza?
Ktorá veta z textu je príkladom argumentačnej chyby „klzký svah“?
Napíšte názov argumentačnej chyby, ktorá sa nachádza v poslednej vete textu.
falošná dilema

Riešenie

Údený sleď, z anglického „red herring“, pomenováva typ neférovej argumentácie, kedy sa diskutér snaží odviesť pozornosť od pôvodnej témy. Využíva sa to hlavne v situáciách, kedy sa daný diskutujúci necíti dostatočne silný v téme, tak ju chce zmeniť na niečo, v čom si je istejší. Tento typ faulu sa však v úryvku nikde nenachádza. Zároveň však môžme pozorovať tri ďalšie chyby.
 
Argumentačný faul post hoc ergo propter hoc sa nachádza vo verte 22, kde Trump hovorí: "Pretože kým som neprišiel ja, nikto netušil, aké sú naše voľby skorumpované." Táto veta tvrdí, že Trumpova prítomnosť spôsobila zmenu v situácii s korupciou volieb, len preto, že táto zmena nasledovala po jeho príchode, napriek tomu že kauzalita nie je vysvetlená a ani jasná.
 
Falošná dilema sa objavuje v poslednej vete: "A ak nebudete bojovať ako o život, nebudete už mať krajinu." Tento výrok vytvára dojem, že jedinou možnosťou je bojovať "ako o život", inak príde o krajinu, čím sa redukuje komplexnosť situácie a ignoruje sa možnosť riešenia inými spôsobmi.
 
Apel na emócie sa nachádza vo viacerých pasážach, ako napríklad vo vete 12: "Chcú znovu prísť a okradnúť našu krajinu. To nemôžeme dopustiť." Tu sa Trump snaží vyvolať strach a pocity neistoty, aby posilnil svoju argumentáciu.
„Klzký svah“ alebo „šikmou plochou“ môžeme označiť argumentačný faul, keď rečník alebo rečníčka tvrdí, že jeden jav bude viesť k reťazcu ďalších nepravdepodobných udalostí, zvyčajne ukončeným vážnym negatívnym dôsledkom. V relatívne nepodstatnom jave tak osoba naznačuje začiatok negatívneho trendu a tým obhajuje jeho odmietnutie. Prepojenie medzi jednotlivými udalosťami v tomto reťazci pritom nie je presvedčivo vysvetlené. Opísaná situácia nastáva vo vete 12. Trump tvorí spojenie medzi nástupom Bidena, príchodom migrantov a okradnutím ich krajiny. To, ako k tejto situácii dôjde, však nie je vysvetlené .  
Posledná veta uvádza: „A ak nebudete bojovať ako o život, nebudete už mať krajinu.“ Táto veta signalizuje, že existujú len dve extrémne možnosti. Ignoruje tak komplexnosť situácie či alternatívne riešenia, aj napriek tomu, že v skutočnosti existujú.
Otázka
17. / 17
→ 5 / 8 B
Vedecké pojmy
A) Teoretická časť
Doplň slová do textu
je predpoklad alebo domnienka ktorá vyjadruje určitý názor na vec alebo realitu. V čase jej formulovania nevieme potvrdiť jej pravdivostnú hodnotu. Čo ale vieme je, že vychádza z objektívnych pozorovaní, teda z
faktov
.
sa následne skúma, testuje a preveruje. Cieľom väčšiny
hypotéz
, minimálne tých vedeckých, je stať sa
teóriou
. 
teda stojí na začiatku vedeckého skúmania a
teória
na jeho konci.
B) Praktická časť
 
Prečítaj si nasledujúci abstrakt (stručné zhrnutie štúdie) a prezri si k nemu priložený graf. Následne odpovedz na otázky.
 
V priebehu posledných dekád bol svet svedkom niekoľkých vojen. Vedci odpozorovali existenciu jedného fenoménu, o ktorom sú si istí, že sa deje, no nevedia s istotou vysvetliť, prečo sa deje. Tento jav je známy ako „efekt vracajúceho sa vojaka“. „Efekt vracajúceho sa vojaka“ je fenomén, pri ktorom sa zvyšuje počet chlapcov narodených počas veľkých vojen aj v tesnej nadväznosti po nich.
Tento efekt je jedným z mnohých faktorov ovplyvňujúcich pomer pohlaví u detí narodených v poslednom storočí. Podľa Psychology Today bol tento jav prvýkrát zaznamenaný ešte v roku 1954 v súvislosti s bielymi deťmi narodenými počas druhej svetovej vojny v Spojených štátoch. Tento jav dokazuje, že vojny sú veľmi zlé pre ľudstvo, keďže narúšajú prirodzený balans medzi počtom narodených chlapcov a dievčat.
(Graf ukazuje, že dochádza k celkovému zvýšeniu pôrodnosti chlapcov počas a po prvej svetovej vojne a druhej svetovej vojne. Zdroj dát použitých v grafe: Corry Gellatly (2009).)
Vedci sa domnievajú, že tento jav má niečo spoločné s génmi a výškou. Dáta ukazujú, že vojaci, ktorí prežili a vrátili sa z vojny domov, aby sa stretli so svojimi manželkami, boli vyšší ako tí, ktorí zomreli. Fyzické charakteristiky zaznamenané počas rokov vojny robili ostrý rozdiel, pretože vojaci, ktorí prežili, boli v priemere takmer o cca 2.5 cm vyšší ako padlí vojaci.
Vedci tvrdia, že aj týchto pár centimetrov urobilo veľký rozdiel. Pravdepodobnosť, že sa vyšším rodičom narodí syn, je vyššia ako u nižších rodičov. Dáta sa zhodujú, že rozdiel 2,5 cm vo výške zvyšuje pravdepodobnosť, že daný človek bude mať syna o približne päť percent – a keďže jedna tretina britských mužov bola mobilizovaná počas 1. svetovej vojny – tento rozdiel 2,5cm spôsobil, že pravdepodobnosť týchto piatich percent je extrémne vysoká.
Nájdi link na vedeckú štúdiu, z ktorej pochádza graf:
Z druhého odseku sme sa dočítali, že počas skúmaných vojen, čiže prvej a druhej svetovej vojny, bola pôrodnosť chlapcov vyššia ako pôrodnosť dievčat. Ide o:
Z tretieho a štvrtého odseku sme sa dočítali, že niektorí vedci sa domnievajú, že „efekt vracajúceho sa vojaka“ súvisí s genetikou a výškou. Ide o:
Skopíruj z textu vetu, ktorá obsahuje názor autora:
Tento jav dokazuje, že vojny sú veľmi zlé pre ľudstvo, keďže narúšajú prirodzený balans medzi počtom narodených chlapcov a dievčat.
(kopíruj doslovne. Ak v žiadnej vete nie je názor, nechaj políčko prázdne)

Riešenie

Vedecké štúdie je možné dohľadať na základe mena autora a roku publikácie. V tomto prípade stačilo dať slová “Corry Gellatly (2009)“ buď do prehliadača Google alebo do tzv. „Google Scholar“, čo je vyhľadávač určený špeciálne na odbornú literatúru.
Druhým, no zdĺhavejším a nie až tak presným spôsobom, akým sa dalo dopracovať k odkazu na štúdiu je použiť Google Search Images – tu stačilo nahrať obrázok grafu použitého v úlohe a vyhľadávanie vás dostalo k odkazom, v ktorých bola tento graf použitý. Avšak pri tomto type hľadania si treba dávať pozor, či ste naozaj našli pôvodnú štúdiu z roku 2009, alebo len článok, ktorý tento graf prebral.
V tomto prípade ide o fakt, keďže pôrodnosť v danom období je objektívne vyjadriteľné číslo, ku ktorému sme sa dopracovali skrz pozorovanie sveta okolo nás. Inými slovami, ide o skutočný jav, nie o domnienku autora.
Už len formulácia tejto otázky mala napovedať, že ide o hypotézu, keďže si vedci týmto prepojením nie sú istí, a teda nemôže ísť o vedecky akceptovateľný všeobecný princíp alebo o objektívne daný fakt. V tomto prípade ide len o predpoklad, o ktorom zatiaľ nevieme rozhodnúť či je úplne pravdivý alebo nie – na to, aby sme sa vedeli dopracovať k takémuto záveru, je potrebné viac výskumu. 
V tejto vete autor článku prestal objektívne popisovať tému, ktorej sa článok týka, t. j. efekt vracajúceho sa vojaka, ale vložil do nej vlastný hodnotiaci názor, že „vojny sú veľmi zlé pre ľudstvo“. Schopnosť rozlišovať názory od faktov je dôležitou časťou kritického myslenia.
Úspešne si ukončil/-a krajské kolo OKM. 
 

Gratulujeme a ďakujeme za účasť!

 
!Prosím, vyplň tento krátky formulár so spätnou väzbou!
 
Výsledky budú zverejnené najneskôr do 19. 4. 2024 na EduPage a na stránke www.okm.sk 
 
Celoslovenské kolo OKM sa uskutoční 6.-7. júna 2024. Do tohto kola postúpia traja najúspešnejší súťažiaci z každého kraju z každej kategórie.
 
Olympiáda kritického myslenia je organizovaná Slovenskou debatnou asociáciou. Ak ťa OKM bavila, prehĺb si kritické myslenie ešte viac a zapoj sa do Slovenskej debatnej ligy. Ak máš záujem, navštív našu webstránku alebo nás kontaktuj na novyklub@sda.sk. 
 
Zatvoriť